Nescafé Wilsonic
31.10.2003, BPNejeden fanúšik súčasnej hudby sa potešil, keď sa dopočul o príprave ďalšieho ročníka festivalu Wilsonic, ktorý dosiahol kultový status pre kvalitu vystupujúcich. Tibor Holoda a Michal Hvorecký s pražským Next Level Entertainment odviedli vynikajúcu prácu a s pomocou sponzora Nescafé sa im podarilo dotiahnuť na Slovensko svetoznáme osobnosti. Celá organizácia bola (aj vďaka ľudom z agentúry SMIILE/clublife.sk, ktorých touto cestou pozdravujem) naozaj perfektná, okrem špičkových účinkujúcich bolo aj všetko ostatné zabezpečené ako má byť – od strážnej služby, cez presscentrum až po občerstvenie. Atmosféru dotvárali zaujímavé priestory bratislavského PKO s nefalšovaným retro-štýlom ako pozostatkom z dôb socializmu. Hoci trošku v hektike, všetko nakoniec prebehlo hladko (aspoň mne sa tak zdalo) a potvrdilo Wilsonic vo svojej špičkovej pozícii.
No ale poďme k zážitkom. Do areálu som vkročil niečo pred ôsmou hodinou večer, keď už sa zotmelo, s malým zaškrípaním som sa registroval a šiel sa rozhliadnuť. V orientácii pomáhali všadeprítomné šípky, lineup bol vyvesený na niekoľkých stĺpoch v halách a rozdávali sa aj informačné príručky. Za gramcami na menšom pódiu Nescafé Bar stál Skank a zahrieval pomaly sa zberajúce desiatky návštevníkov. Pokecal som s pár známymi, ktorých na takýchto akciách človek prekvapivo po rokoch stretne a počkal na Zdena alias Recoola, po čom sme svoje kroky nasmerovali do presscentra, kde sme sa v dverách stretli s Jeffom Milliganom alias DJ Algorithm, s ktorým je už Recool po humenskej akcii Space Impact starý kamarát. Jeff je naozaj veselý chlapík, na objektívy našich fotoaparátov reagoval rôznymi grimasami a posunkami. V neformálnom rozhovore sme s ním zotrvali a dobre sa bavili asi trištvrte hodinu.
Dal som si krátku pauzu, keď som vybehol obzrieť vývoj situácie na a pri pódiách. Šiel som sa pozrieť aj do estrádnej haly, kde bol hlavný stage – Nescafé Club. Tam už nejakú tú chvíľu bavilo publikum domáce zoskupenie Abuse. Ale dlho som tam nezotrval, blížil sa už čas interview s Trüby Trio.
V presscentre sme ešte chvíľu pokecali s Jeffom, ktorý uvoľnil miesto prichádzajúcemu Christianovi Pommerovi, polovici formácie Fauna Flash, ktorého so samotným Rainerom Trübym priviedol Michal Hvorecký. Prebehlo interview pred objektívom kamier a fotoaparátov a ja som zaťal zuby, keď sa M.H. hostí pýtal otázky, ktoré sa takmer zhodovali s otázkami, ktoré som mal pripravené ja :-)) Nič to, po zhruba štvrťhodinke som sa dal do reči s týmito dvoma tretinami Trüby Trio sám a strávil v zaujímavom rozhovore s nimi hodnú chvíľu. Rozhovor som bohužiaľ nestačil zaznamenávať, ale pokúsim sa aspoň zhrnúť poznatky z neho. Názov skvelého albumu Elevator Music, ktorý Trüby Trio vydalo v tomto roku, je vtipnou narážkou na nezáživnú hudbu, ktorá obvykle znie vo výťahoch nákupných stredísk. Zhodli sme sa, že sme zvedaví kedy prenikne tento album aj do týchto priestorov, potom už bude naozaj radosť cestovať výťahom :-) Na otázku, kde počuli najlepšiu výťahovú muziku, odpovedali, že pravdepodobne to bolo kdesi v Los Angeles.
Pýtal som sa ich aj na rozdiel v produkcii známych DJ-KiCKS pre nemecké vydavateľstvo !K7 a albumu Elevator Music. Povedali, že DJ-KiCKS je kompilácia toho, čo obvykle hrávajú na podujatiach, tanečne orientovaná, na Elevator Music sú skladby, ktoré predstavujú ich všeobecný hudobný vkus. Na otázku, či pôvodne vzniklo viac skladieb ako sa dostalo na album mi Christian Pommer odpovedal, že v podstate bolo asi 50 nápadov na skladby, z ktorých sa to utriaslo na konečných 15 hotových trackov. Nádhernú pesničku v rytme flamenco Jaleo nahrali na spoločnom jam-session s Nacho Velasco-m, o vokály sa postarala Concha Buika a boli pridané v štúdiách na Mallorke, chceli dostať do tejto skladby španielsky temperament a feeling.
Pýtal som sa aj na to, či robia aj live-vystúpenia. Spolupracovalo s nimi mnoho vybratých umelcov, preto už live-acts nie sú v podstate možné, lebo je náročné dostať na jedno miesto v jednom čase týchto ľudí, nehovoriac o nástrojoch a technike, ale spomínali, že predtým robili aj takéto vystúpenia. Christiana Pommera som sa pýtal na Fauna Flash (Christian Pommer a Roland Appel) a rozdiel medzi Trüby Triom a Fauna Flashom, resp. projektom Voom:Voom, ktorý tvoria Pommer, Appel a Peter Kruder. Odpovedal v tom zmysle, že Fauna Flash má trochu iné cítenie, predovšetkým drum’n'bass-ové, keď sú spolu s Rainerom, už je to zas iné, hudba Trio vyjadruje to, čo ich spája. Voom:Voom je skôr projektom, niečím neplánovaným, experimentálnym. Zavrú sa v tzv. Fauna Labs, podľa jeho slov zvukovom laboratóriu, a skúmajú a skúšajú rôzne zvuky. Christian Pommer nám vyzradil, že nikdy nekomponujú skladby na papieri, ale ich priamo tvoria, on začínal ako bubeník v kapele a prostredníctvom rôznych drum-machines a sequencerov sa dostal k elektronickej hudbe a drum’n'bass. Stále ale hráva aj na bicích. Čo sa týka drum’n'bass, nemá rád príliš tmavé a agresívne odrody tohto žánru. Na Recoolovu otázku, aby si predstavil, že nie je DJ a hudobník, a čo by iného robil, odpovedal, že asi nič, vždy sa chcel pohybovať v týchto sférach a inak si to ani nevie predstaviť.
Po takomto srdečnom rozhovore nasledovalo ešte pár spoločných fotiek, a dokonca som mal tú česť Rainerovi pripáliť cigaretu, dúfam, že mu ale svojou škodlivosťou nijak neublížila :-)) Počas nášho rozhovoru vošli do priestorov aj iní umelci, zaujali najmä headlineri Funkstörung (Nemec Michael Fakesh a Talian Chris DeLuca) spolu s vokalistom Enicom.
Po tlačovke sme sa odobrali do medzitým už slušne zaplnených priestorov s pódiami. Na menšom Nescafé Bar začal svoj performance bavič Jeff Milligan, so svojimi povestnými troma gramcami vystrúhal veľmi slušný minimalistický set, čo ocenilo aj početné publikum. Po jeho vystúpení som išiel omrknúť Funkstörung na hlavnom pódiu, hrali pomalšie rytmy z oblasti triphopu a hiphopu, potom prešli aj do rýchlejších temp. Ich notebooky a rôzne prístrojčeky generovali rozmanité elektro-zvuky a ich vystúpenie bolo veľmi zaujímavé nielen hudbone, ale aj na pohľad. Všetko to umocňovalo ešte perfektné osvetlenie a obrovské polopriehľadné plátno s premietaným naživo mixovaným videom, o ktoré sa postaral skvelý VJ Zden.
Okolo polnoci sa na druhom stage-i dostali k slovu jazzoví domáci Barflies, ich vystúpenie bolo úžasne strhujúce, živou improvizáciou bavili hojné publikum – pred pódiom bolo poriadne narvaté. Ich vystúpenie sa blížilo k dokonalosti, keď na záver nahodili rýchle tempo inteligentného drum’n'bass, bubeník sa vyžíval vo svojich naživo v obrovskom tempe hraných beatov, basista tomu dával potrebnú funky basovú linku a Umelec dodával iskru svojou trúbkou, z keyboardov to všetko dopĺňali jemné atmosferické grúvy. Pri počúvaní tejto muziky som sa cítil ako v nebi, bol to fantastický zážitok, a nebol som sám, keď Barflies skončili, publikum si ich ešte hodnú chvíľu volali naspäť masovými výkrikmi “Ešte, ešte!!!”, hoci už na pódium nastupovali Trüby Trio.
Trüby Trio sa teda konečne zišlo v kompletnej zostave. Začal Christian Pommer, z gramcov sa rinuli tóny piana, až sme všetci chceli hľadať, že kde ho má skryté :-) Party sa potom rozbiehala niekoľkými ich aktuálnych hitmi z nového albumu Elevator Music, zazneli tóny Runnin’, Alegre a iných latino-ladených skladieb. Nadšenie ľudí nepoľavilo, zábava to bola naozaj skvelá, veď za gramcami stáli skutoční majstri. Pommera po istom čase vystriedal Roland Appel, ten hral okrem iného brazil-drum’n'bass A Festa z ich tvorby. No a potom sa ku gramcom dostal sám Rainer Trüby a pokračoval v latino, publikum udržoval stále na bode varu. S Recoolom sme si povedali – toto sú Vianoce. Kompletné Trüby Trio na jednom fleku, nadupané sety, úžasná vec.
Na hlavnom pódiu svoje umenie zatiaľ predvádzal Luciano a so svojím elektro-setom generovaným pomocou notebooku a rôznymi iných “skriniek” bavil množstvo tancujúcich.
Akcia pokračovala až do ranných hodín. Na záver treba už len znova konštatovať – špičkové podujatie so špičkovými hosťami a organizáciou, a tešiť sa, čím nás organizátori prekvapia nabudúce. Ďakujeme!
Pozn.: Doplnené fotky od Recoola, ďalšie množstvo mojich fotiek (BP) nájdete na www.clublife.sk.
