Terry Pratchett – Farba mágie
9.11.2003, BPV prológu tohto diela, prvého dielu z cyklu o Plochozemi, nás autor uvádza do podivného sveta, či skôr vesmíru, ktorého existencia je tak isto málo pravdepodobná ako existencia toho nášho. Na chrbte gigantickej korytnačky A’Tuin (zatiaľ) nezisteného pohlavia sú štyri o niečo menej gigantické slony, na chrbtoch ktorých leží kotúč Plochozeme.
Dej sa začína požiarom v meste Ankh-Morpork, kam prichádza turista (nikto tu nevie, čo to slovo znamená) zo Zlatej ríše menom Dvojkvietok. Nikto však nepozná jeho reč, okrem nedoštudovaného čarodejníka Vetroplaša, ktorý vie iba jedno zaklínadlo, ktoré sa mu však do mozgu zavŕtalo samo, bez jeho pričinenia. Vetroplaš smrdí grošom, a keď zbadá Dvojkvietkovu Batožinu plnú zlata, zdá sa, že ho konečne postretlo šťastie a nielen využije svoje jazykové znalosti, ale aj, ako Dvojkvietkov sprievodca v týchto “barbarských” končinách, zbohatne. Tu treba spomenúť, že Batožina je truhlica z inteligentnej hrušky obsahujúca kopu zlata a ”naprogramovaná” tak, aby vždy nasledovala Dvojkvietka, nech to je kdekoľvek. Na spodku má desiatky nožičiek, sem-tam požiera ľudí a okrem toho vždy obsahuje čistú bielizeň pre svojho pána. Vetroplaš si však postupom času uvedomí, že stretnúť Dvojkvietka až taký šťastím nebolo a že tak ľahko neunikne z už vžitého stereotypu priťahovania smoly.
Zdá sa, akoby tejto dvojici stále niekto staval do cesty problémy, zažívajú tie najneuveriteľnejšie dobrodružstvá. Čitateľ sa postupne dozvedá, že vlastne všetok ten chaos je hrou božstiev, ktoré bdejú nad Plochozemou, bohyňa Dáma hrá proti Osudu a pritom si na svoje prichádza nekrofil Smrť. Ten má počas celého deja ale s Vetroplašom (ktorý je akousi úbohou a skrachovalou obdobou Gandalfa z Pána Prsteňov) problémy, neustále mu totiž uniká zpod jeho kosy.
Prvá časť knižky sa po rôznych avantúrach končí akčnou pasážou víťazstva nad Bel-Shamharothom, démonom zla (opäť tu nachádzame paralelu s Pánom Prsteňov).
Druhá časť, Vábenie Wyrmu, prebieha v podobne nepravdepodobnom prostredí obrovskej hory, ktorej základňa je menšia ako vrchol, dostávame sa aj k samotnému okraju disku Plochozeme, pôsobí tu čistá mágia v prírodnej forme a stále pútavý dej spestruje princezná, draci, hrdina, troll a iné potvory. Autor použil kopu fanasy-klišé ale humorný nádych knihu výrazne odlišuje od svojich žánrových kolegov, je to groteskný variant fantasy, vydarená paródia. Príbeh je pútavý, má rýchly spád a je popretkávaný humorom, na vtipných dialógoch a akciách sa dá skutočne dobre zasmiať. Neustále tu badať narážky na náš “reálny” svet (zločinnosť vo veľkomeste, snaha využiť cudzincovu neznalosť miestnych pomerov ), objavujú sa tu takmer vedecké (samozrejme nadnesené) úvahy o paralelných vesmíroch a alternatívnych realitách, nič sa tu neberie úplne vážne, ani chudák Smrť. Pri čítaní som mal podobný pocit ako pri dielach R.A.Heinleina (z odboru science fiction), ktorý tiež humorne operoval s rôznymi vesmírmi a vo vymýšľaní nemal vôbec zábrany.
Príbeh sa na konci knižky vlastne nekončí, hrdinovia prežívajú všetky nástrahy, čo dáva tušiť, že bude nasledovať pokračovanie v ďalšom dieli, určite nemenej pútavom. Už sa naňho teším.
- Pôvodný názov
- The Colour of Magic
- Slovenský preklad
- Vladislav Gális
- Slovenské vydanie
- Vydavateľstvo Talpress, r.2003
- Identifikácia
- ISBN 80-7197-230-4