Pohoda 2001
22.7.2001, BPKeď som pred istým časom uvidel plagát propagujúci tohtoročnú Pohodu, zaujal ma ihneď najväčší nápis, ktorý na ňom okrem názvu bol – Fun Lovin’ Criminals. Povedal som si, že takúto príležitosť si už nemôžem nechať ujsť (minule som pre vlastnú hlúposť zmeškal Sofa Surfers, čo si doteraz vyčítam) a rozhodol som sa že pôjdem.
Predpovede počasia na týždeň nevyzerali veľmi vábne a dosť to ovplyvnilo moju náladu. Preto som sa potešil keď sa v piatok vyjasnilo a z Blavy som vlakom odchádzal za príjemného slnečného počasia. V Trnave som dostal varovanie v podobe strašného lejaku, ktorý aspoň umyl vlak, no optimizmus ma stále neopúšťal (čo mi, ostatne, vydržalo až do konca, ale nepredbiehajme). V Trenčíne som okolo piatej z preplneného vlaku vystúpil do síce umytých, ale už osychajúcich ulíc, a zdalo sa, že napriek mračnám bude fajn. No po prejdení zhruba 500 metrov sa spustilo peklo. Dosť som zmokol, no mal som príležitosť sa vysušiť, k čomu sa však ľudia, ktorí boli už na mieste nemali šancu dostať.
V areáli Pod Sokolicami to preto vyzeralo ako sa na správny open-air patrí, blato a la Woodstock. Dážď však už ustal. Najprv som pokukal pavilóny Smint a Durex, kde to dunelo technom, housom a tranceom, ale primárnym cieľom pre mňa na tento deň boli už spomínaní FLC. Nabehol som teda k štadiónu, kam smerovali aj ostatní. Keďže sa trochu zmenil program, mali FLC začať hrať už o 20.30, čo bolo asi v čase môjho príchodu. Tribúna bola plná, a smelší (resp. viac zhúlení a opití) sa drali dole na zrejme pôvodne trávnatú plochu štadióna, ktorá sa však premenila na vaňu plnú blata. Napriek tomu tam prúdili desiatky ľudí a postupne sa zapĺňala. Z reproduktorov sa ozývali zatiaľ tóny z môjho obľúbeného Kruder & Dorfmeister – K&D Sessions™ Part Two, medzi divákmi to už vrelo. Nevedeli sa dočkať zlatého klinca programu a tak jačali pri každom pohybe na pódiu. No a konečne to vypuklo, FLC začali peckami z ich predošlého albumu, ako napr. 10th Street, Korean Bodega a i. Postupne prešli celý repertoár, vrátane Love Umlimited (If Barry White saved your life…) a keď hrali nové veci z Loco, vrieskal celý štadión. Atmoška bola vynikajúca, FLC hrali dokonale profesionálne, ich hity zneli ako ich poznáme z CD, žiadne falošné tóny a podobne. Frontman DiFontaine stále opakoval “God bless you all”, a FLC boli zjavne potešení, za čo úplne svedčia jeho slová: “Wonderful people, God bless you, we’ll come back soon!”, pričom sa klaňal a dával si dole z hlavy šiltovku. Samozrejme po “poslednej” pesničke Big Night Out, ktorej ľahko zapamätateľný refrén hulákal celý štadión, sme ešte neboli spokojní a revom, piskom a potleskom sme vylákali FLC naspäť na stage. Museli pridávať, nič sa nedalo robiť.
Po koncerte FLC vystriedali Polemic, ja som však išiel pozrieť techno scénu, z ktorej ma zaujal najmä Martin Haberland, možno aj preto, že jeho meno stále blikalo na vizualizačnom plátne, ktoré bežalo v pozadí. Atmosféra bola tiež vynikajúca, duniaca akustika, tony dymu, lasery, kvantá farebných reflektorov a telá rôznych techno-exotov zmietajúce sa v rytme. Išiel som sa pozrieť aj na Experimental stage, ktorá síce sľubovala groove-jazz-house, no ponúkala iba poloprázdny priestor a obyčajný house, ktorý ma nejak moc nenadchol. No veselo bolo aj tak, pri potulovaní medzi pavilónmi ma totižto zastavil zhruba 19 ročný mládežník a spýtal sa ma, či mu nedám fajku, vraj mi dá aj 5 korún. Takmer som neodolal ;-)))) ale zdvorilo som odmietol a pobral sa ďalej. Okrem tohoto incidentu som už v podstate nezažil nejaký konflikt, ani som počas celého priebehu nevidel žiadnu bitku alebo niečo podobné, čím som bol príjemne prekvapený. Akurát keď som odchádzal niečo pred polnocou prvého dňa, ma zastavil nejaký pár s dreadmi na hlave a spýtali sa či im celkom náhodou nedám označovaciu stužku na zápästí, ktorá slúžila ako pas na vstup a bola všade kontrolovaná. Náhoda sa nekonala, tak som išiel pokojne ďalej. Na tomto mieste ešte musím spomenúť niekoľko stoviek jedincov, ktorí sa po areáli výstaviska a neskôr aj po Trenčíne a inde potulovali buď čiastočne, alebo niektorí dokonca úplne zablatení, vrátane celého oblečenia a vlasov. Ale to patrí k tomu. Kdesi som počul alebo čítal dokonca nejakú analýzu, že podobné veci ako váľanie sa v blate, sú očistným aktom, pochádzajúcim ešte z dôb prvotnopospolnej a zvieracej minulosti ľudstva.
Druhý deň som mal za cieľ viacero vecí, no najmä pavilón Durex, v ktorom sa chystal nejaký drum’n'bass. Najprv som však skočil na Švihadlo na hlavnej scéne, kde vládla skutočne pohodová nálada pri jamajských rytmoch tejto kapely s oridžinál jamajským rastamanom. Boli skutočne skvelí. Po nich nastúpila staršia generácia, Ivo Pešák a podobní z kapely Ivana Mládka. Hrali klasický rock and roll. O tretej to malo však začať v drum’n'bassovej aréne, tak som sa presunul k spomínanému pavilónu, kde som sa však dozvedel o hodinovom oneskorení a tak som sa viacmenej nudil. To pokračovalo aj potom, keď začali hrať Abuse a Veneer. Vôbec totižto nešlo o drum’n'bass, ale o pomalé rytmy. Neznelo to síce zle a na počúvanie to bolo skvelé, ale na nálade mi to moc nepridalo. Žánrovo by som ich skôr zaradil na experimental stage. Ale vypočul som si aj to, aspoň som natrafil na niečo nové. To som však netušil, čo ešte príde.
Okolo 16.00 to vypuklo – na scénu prišli Ear Drum Kru, ktorí to rozbehli perfektným drum’n'bassom, že som až žasol. Breakbeaty sa rinuli z reprosústav a do toho freestyloval ich MC, mladý chalan s dlhými vlasmi, ktorého by som tipoval skôr na metalistu. Bol proste vynikajúci. Najprv som si pomyslel “Ty koxo!” a potom ma napadlo, že na Slovensku máme svojho LTJ Bukema a MC Conrada, ich performance bol skutočne strhujúci. V hale to proste vrelo, hádzali tam ďalšie a ďalšie pecky a v nenormálnom tempe rachotiaceho rýchlika udržali tancujúcich počas celej hodiny. Po krátkej pauze nastúpil ďalší DJ (mali hrať ešte Troppa, Destroyah atď.), a obrovské tempo drum’n'bassu pokračovalo ďalej. Neskôr sa opäť zapojil spomínaný MC a ešte viac tak vybičoval geniálnu atmosféru. Pri týchto rytmoch proste nemôže človek nečinne stáť a prizerať a tak sa postupne parket zapĺňal. DJ a MC perfektne reagovali na publikum a v správnych okamihoch a pridávali olej do ohňa. V podstate okrem občasných páuz na zakúpenie a vypitie pollitrovky Sprite-u na doplnenie tekutín a karbohydrátov som tam strávil v pohybe asi 5 hodín, čo som si uvedomil až po pohľade na čas, keď som si už hovoril, že som unavený a mal by som už pomaly končiť. Keď som odtiaľ okolo 9 večer vyliezol, mal som chuť sa tam ešte vrátiť. Zistil som, že som zmeškal aj Věru Bílou, aj Vidiek a Šum svistu, na ktoré som pôvodne zamýšľal ísť, ale bolo mi to úplne jedno. Unavený a šťastný, pobral som sa smerom k sprche, teplej večeri a blahodarnému spánku a s pocitom spokojnosti z výborného zážitku som opustil areál výstaviska. Nabudúce idem znova, to viem iste.
Tagy: Pohoda