Thievery Corporation Live
7.7.2005, BPKeď som sa dopočul, že Roxy bude hostiť moju najobľúbenejšiu kapelu Thievery Corporation až hen z Veľkého jablka za Veľkou mlákou, takmer sa mi to nechcelo uveriť, a hneď mi bolo jasné, že tam nesmiem chýbať. Ich hudba plná brazílskych, arabských, indických a jamajských rytmov, a to všetko naživo – no tomu sa predsa nedá odolať!
Pätnásť minút pred koncertom na Dlouhé ulici 33 v Prahe sa pred klubom tlačilo sa množstvo ľudí pri dvoch autobusoch (žeby nimi došla kapela?), z čoho sa dalo usúdiť, že sa scéna ešte len pripravuje, a skutočne – dozvedel som sa, že prišli o hodinu neskôr, ako sa očakávalo. Ale nevadilo – na Thievery Corporation by som čakal aj ďalších X hodín, tušil som, že to bude zážitok.
Ešte to teda chvíľu trvalo, po vpustení sa klub ihneď naplnil domácimi i zahraničnými návštevníkmi – či už obyvateľmi Prahy alebo turistami. Na scéne sa najprv zjavili Eric Hilton a Rob Garza, ktorí odpálili úvodnú skladbu, Hilton na elektrickej gitare a Garza z akejsi skrinky vylúdili pomalý groove s dušou, ako sa patrí. Potom prišli aj ďalší hudobníci – dvaja chlapíci na bongách a bicích, basista, saxofonista, trúbkár a pohoďák hrajúci väčšinou na sitaru. Prišla aj prvá z troch (!!!) speváčok – útla mladá žienka známa z videí Shadows of Ourselves a The Time We Lost Our Way so zvláštnymi kresbami po tvári. Táto spievala všetky (väčšinou pomalšie) francúzske skladby, tie brazílskou portugalčinou a španielčinou spievala charizmatická vysoká dievčina a ostatné (anglické a iné) interpretovala veľmi živá (už zrelšia) žena, z ktorej úplne sálala energia a radosť. No a neskôr sa ešte zozadu vyhrnuli dvaja rastamani ktorí sa už definitívne postarali o rozhýbanie a zjašenie celého početného publika. Atmosféra bola proste úžasná, slovami to ťažko popísať, nebolo jediného človeka ktorý by sa nebol výborne bavil.
Thievery Corporation hrali všetky známe staršie hity, aj veci z predstavovaného nového albumu The Cosmic Game, po koncerte diváci tak prosíkali a ujúkali, že sa ešte museli vrátiť a pridať zopár skladieb, medzi nimi aj hymnu The Richest Man in Babylon, ktorej refrén sme tam spievali snáď všetci. Po tejto dodatočnej sérii sa ale, napriek opätovnému naliehaniu divákov, už nevrátili, ale to sa dalo pochopiť – v najlepšom treba prestať, a okrem toho museli byť po takom skvelom výkone unavení.
Záverom zostáva už len zhrnúť – perfektne zohratá kapela, dokonalá zábava, strhujúca atmosféra – samé opodstatnené superlatívy. Zážitok aký človek zakúsi len párkrát za život.
Tagy: Thievery Corporation
