Wilsonic 2006 (2.deň)
10.6.2006, BPHoci druhý deň na Wilsonicu začal program už nadránom, resp. pokračoval počas celého dňa, nebol som asi sám, ktorý prišiel až na večer. Našťastie, nebolo až tak neskoro, aby som zmeškal fascinujúce vystúpenie domácej skupiny Nikki Tresor. Kapelu tvoria Ľubor “Umelec” Priehradník a bubeník Róbert Rist (známi už z Barflies), gitaristi Martin Žiak a Andrej Hruška, meno nemenej skvelej speváčky som zatiaľ nezistil. Zážitok z ich vystúpenia bude vo mne nadlho rezonovať, pri muzike s veľkou dušou, a s úžasným výkonom bubeníka, predvádzajúceho obrovské tempo lámaných bítov drum and bass-u naživo to inak ani nejde. Nadšenie so mnou zdieľalo aj tancujúce diváctvo zhromaždené pod pódiom. Dokonalé.
Plný dojmov z Nikki Tresor som sa vybral na Club stage, kde vystupoval poľský mladý talent Deuce, a po ňom dubstepoví britskí zabávači Vex’d, ktorí pritiahli množstvo clubberov. V divadle Aréna však následne prebiehalo veľmi zaujímavé vystúpenie domáceho združenia Colors of Soul a následne českej kapely kNot Photogenic.
Po polnoci rozburácal davy svojím strhujúcim breakcore/jungle vystúpením britský Tim Exile, ktorý ma vyviedol z miery svojou totálnou extatickou zjašenosťou, živým samplingom seba samého a produkovaním chaotických pazvukov, ktoré miešal do nekompromisne tvrdých rytmov, derúcich sa z jeho notebooku. Toľko žužlal mikrofón, až mu začal haprovať, čo však nevadilo publiku, ktoré počas páuz nepríčetne revalo na jeho slávu. V každom prípade zaujal.
No ale to už sa schyľovalo k ďalšiemu bodu programu, Bodu s velľkým B. Na Slovensko totižto prvýkrát zavítali LTJ Bukem & MC Conrad, starí to harcovníci, pionieri intelligent drum and bass, oslavujúci už 13 rokov od založenia Bukemovho stále úspešného Good Looking Records v duchu hesla Unlucky for someone. Títo páni predviedli vysoko profesionálne strhujúce vystúpenie a roztancovali plnú halu rozbláznených fanúšikov. O kvalitách Bukema a Conrada nemožno pochybovať, no vzhľadom na to, že už som ich zažil naživo viackrát a mám opočúvané aj ich iné vystúpenia, môžem povedať, že toto nebolo ich najlepšie. Podľa mňa bol problém aj v ozvučení, repro boli dosť prebudené a zo skladieb, precízne pozošívaných Bukemom, bolo počuť takmer výhradne iba rytmus, melódie sa kamsi stratili. Nevadí, myslím, že aj tak všetci z prítomných si došli na svoje.
Zábava však bola aj v parku, kde bolo nemenej nabité, o dobrú náladu sa tam totižto postarali ďalší šialenci, francúzske duo Nôze, dopĺňajúci elektroniku svojimi vokálmi. Program pokračoval ďalej až do ranných hodín, mňa však už premohla únava.
Čo dodať na záver? Wilsonic potvrdil, ba posilnil svoje kvality. Veľká vďaka patrí organizátorom, ktorí na Slovensko dotiahli veličiny súčasnej elektronickej scény a opäť tak spravili Bratislavu miestom, kde sa tradične schádza svetová špička.
