Umberto Eco – Meno ruže
8.10.2003, BPDej tohto historického románu sa odohráva v prvej polovici 14. storočia. Po úvodnom slove autora sa nám na začiatku deja predstavuje rozprávač – Adso z Melku, starnúci mních, ktorého azda svedomie núti spísať svedectvo o udalostiach, ktoré zažil ako benediktínsky novic v doprovode františkánskeho učenca menom Viliam z Baskervillu počas jedného týždňa v istom severotalianskom opátstve.
Viliam je v celom príbehu v popredí, vykreslený ako vzdelaný človek s modernými názormi, oplývajúci ostrým úsudkom a humorom, milujúci filozofiu a verný odkazom Aristotela a Rogera Bacona, a v kontraste so stredovekým tmárstvom si tak ihneď získa čitateľove sympatie.
Viliam s Adsom prichádzajú do opátstva, ktoré bolo vybraté ako miesto stretnutia dvoch názorovo protichodných teologických skupín, a Viliamovým poslaním je v spolupráci opátom a ostatným osadenstvom pripraviť toto zhromaždenie. Po jeho príchode je však jeho prvou úlohou v tichosti vyšetriť nedávnu smrť jedného z mníchov. Tu sa však ukazuje, že to bola vražda a pod pokrievkou zdanlivo pokojného života opátstva to vrie intrigami, medzi mníchmi vládne napätie spôsobené nielen predsudkami, poverčivosťou, nečistou minulosťou a dokonca žiarlivosťou vo vzťahoch medzi niektorými z nich. Ako pribúdajú ďalšie vraždy, odvíja sa napínavý detektívny príbeh, okorenený množstvom teologických úvah a dišpút medzi zástancami toho či onoho názorového tábora (pápež versus cisár, bohatstvo versus chudoba), filozofických pasáží, mystikou, lúštením záhad tajomnej Knižnice a znakov tajných písiem (toto si Eco ako profesor semiotiky asi nemohol odpustiť :-).
Často sa používa aj latinčina, čo človeku bez znalosti tohto jazyka (ako mne) niekedy znepríjemňuje čítanie, pretože tuší, že sa jedná o niečo dôležité, ale (okrem niekoľkých slov, ktorých korene poznám z iných jazykov) nerozumie. Napriek tomu je dej knihy veľmi pútavý, dokonale napísaný, postavy a ich konanie sú znamenite vykreslené. Čitateľ nikdy nevie, čo je historická skutočnosť a čo fikcia, hovorí sa o známych faktických udalostiach a osobách (vojny, vydané buly, koncily, Bernardo Guidoni, Ubertino z Casale a podobne). Dozvedáme sa o názoroch rôznych náboženských odnoží, o výklade Písma, o kacírstve, ikvizícii a aj o tom, že aj mních či cirkevný hodnostár je len človek, a teda hriešna duša (dokonca niekedy sa ukazuje, že ešte hriešnejšia ako tá bežného človeka).
Ďalší priebeh a rozuzlenie deja zámerne neuvádzam, ale vrele odporúčam toto skvelé dielo (ako aj ďalšie od Umberta Eca) prečítať.
- Pôvodný názov
- Il nome della rosa, Postille a Il nome della rosa.
- Slovenský preklad
- Adriana Ferenčíková.
- Slovenské vydanie
- Vydavateľstvo Slovart, r.2000.
- Identifikácia
- ISBN 80-7145-459-1.