„Mama daj mi telefón…!!!!“
„MAMAAAA… Mama daj mi mobiiiil !!!“
„chceeeeeeeeem !!“
„Daj mi!!! Mama!!! Mobiiiiil !!!“

Decko bolo celé červené, skákalo od zlosti, hlas mu preskakoval a určite podvedome rozmýšľalo o  tom že sa hodí o zem. Poznám to a tak trochu aj chápem. Spravil som to raz aj ja, samozrejme ako sopľoš v jeho veku ;-)

Chuderka mamička, mladá, veľmi pekná, no viditeľne ustarostená, sa darmo snažila synčekovi vysvetliť, že by mu mohol mobil spadnúť a pokaziť sa. Skrátka, malý si ho vydupal, vyreval.

Ty tupá sliepka, takto sa deti nevychovajú! Keby bolo moje dal by som mu na zadok, alebo nechal niekde vonku vyrevať, NECH VIE že plačom, hnevom a dupaním sa nevydiera.

Malý zobral telefón k uchu, po lícach sa mu stále kotúľali slzy. Priložil telefón k uchu, a tichým hlasom, ktorý ešte prezrádzal stopy po predchádzajúcom plači, začal smrkať do mobilu…

"Deduško, si tam?" smrk
"Deduško, počuješ ma?"
"Deduško, kam si to odišiel?" smrk, SMRK
"Deduško, veľmi mi chýbaš…"

…a po lícach sa mu kotúľali veľké detské slzy.

P.S. Prvý dojem je dôležitý, ale, nikdy nesúď podľa prvého dojmu, lebo…
P.S.2 Lebo každý máme svojho "deduška"

…spomalil na 120, ideme cez les kľukatou cestou

…pred nami jeep

chvíľu tu si a o chvíľu už nie…

p.s. rob to čo chceš, život je krátky…
…nevieš kedy ťa prejde jeep…

…a nemáš záruku že za jeepom pôjde calibra…

“laska=chemia -> nos=chemicky analyzator”
a staci jemny zavan znamej vone a davno “zabudnuta”
situacia ktora sa odohrala pocas cuchoveho vnemu je spat
.. je znama … je svieza… tieto zname a nezname
faktory, ovplyvnuju chemiu v nasej centralnej nervovej sustave.
.. a vytvaraju koktail spomienok doslova “chut spomienok”
a tak sa moze stat ze z inych ingrediencii sa vytvori
rovnaka “chut spomienok” a nastava
deja-vu, pocit ktory snad prezil kazdy, pocit SILNY pri
ktorom tapavo spominame kedy sa to stalo, pocit pri ktorom
sa zastavi cely clovek, dokonca podla mna prestava aj
peristaltika criev… :-) a vrcholom rafinovanosti je deja-vu
pred udalostou ktora sa este len ma stat…. vtedy clovek
prestava verit casovemu kontinuu, (ved uz A.Einstein dokazal
ze cas je relativny) …. skratka a dobre … premkne vas
iba chut spomienky alebo udalosti ktora sa este nestala no
viete ze sa stane… a ona sa skutocne stane
mozno preto ludia blizko smrti popisuju ze im pred ocami
preletel cely zivot, to ich harddisk, ich 2 kilogramy naplnenej
krvou (K.Vonnegut :-) upratuju, triedia a defragmetuju
vsetky info co sa zhromazdili a pripravuju sa nieco dalsie…

p.s.

horeuvedene riadky vznikli pri cistej mysli, jedina droga
pod ktorou som bol je mix kavy, capuccina, cukru a smotany
…len aby sa vedelo! pretoze niekomu sa to moze zdat
dostatocne uletene (pripustam) aby to zvalil na podporne latky
ale ked si to precitate druhy krat… ;-)

p.s.2

a teraz ma napadla uplna absurdnost no dostatocne silna na to
aby som ju napisal …jeden moj priatel ma vola “guru času”
…je to preto lebo casto meskam …ale to uz nevysvetlim :-]

…rad by som mu dal najavo ze viem ze vie ale tym by som podporoval vsetkych tych co nevedia a to viem ze nechcem.

…stale pomalsie, zastavuje sa a chveje v naporoch vetra, a zrazu, tenky luc slnka sa predral cez tazke dazdove oblaky, predral sa cez chvejucu sa kvapku mne do oka

…na chvilu som nevidel, zazmurkal som, a … kvapka tam nebola takto nejako si predstavujem cestu zivotom, osud a lahku smrt.