Pamätám sa, ako by to bolo pred nedávnom, keď ešte nejakú dobu predtým (myslím že keď sa chystala Sviečková manifestácia) vtedy riaditeľ našej strednej školy vyhlásil v školskom rozhlase a chodil po triedach s upozornením, že kto sa zúčastní takýchto protištátnych demonštrácií, namierených proti veci socializmu, bude okamžite vyhodený zo školy. Onedlho po Novembri opustil s plačom školu on. Pamätám sa, ako by to bolo pred nedávnom, na školské telocvične a haly plné študentov, ktorí so zatajeným dychom sledovali každú novinu o dianí v celom Československu, na plné námestia a televízne prenosy. Žiadny internet, žiadny Facebook či Twitter, to bolo vzrušenie, to bolo nadšenie! Kto vie, či by dnešná mládež, ktorá má už všetko naservírované na striebornom podnose, bola schopná niečoho podobného. Slobodných volieb, toť pred dvoma dňami, sa zúčastnilo len okolo 20% právoplatných voličov. Obava 2009.

Novembrová revolúcia sa odohrala na uliciach a jej hlavnými aktérmi boli ľudia, mnohí si preto iste spomenú akú úlohu zohrali v týchto prevratných časoch, čo práve robili, s kým sa stretli. Výstava November´89 je preto možnosťou nezabudnúť a posunúť odkaz Nežnej revolúcie ďalším generáciám.

Výstava je prístupná pre verejnosť na Západnej terase Bratislavského hradu od 17. 11. 2009 do 31. 12. 2009 denne od 10.00 h do 18.00 h.
V prípade záujmu je možné objednať si aj odborný sprievod výstavou na tel. čísle 02-59300338.
Vstup voľný.

Šírenie výstavy v zahraničí

Panelová verzia výstavy November´89 je vytvorená aj va nemecko–anglickej aa taliansko–francúzskej verzii. Pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie bude prezentovaná aj v zahraničí, konkrétne va Slovenskom inštitúte va Berlíne a a Slovenskom inštitúte va Ríme. Predstaví tak najdôležitejšie udalosti va novodobých dejinách Slovenska aj obyvateľom Európy.

Ďalšie podujatia k 20. výročiu nežnej revolúcie na Slovensku

Slovenské národné múzeum, Ústav pamäti národa aa Národná rada Slovenskej republiky pripravujú ďalšie podujatia. Podrobnejšie informácie na www.17november1989.sk a www.snm.sk, www.nrsr.sk.

Zmena nastala, keď sa v modernej industriálnej spoločnosti oddelilo miesto práce od domova. Muži začali tráviť pracovný čas mimo domu. To podstatne obmedzilo kontakty otca s dieťaťom. Deti trávili skoro všetok svoj čas s matkami a tak poklesla otcovská autorita v rodine. Ďalšou zmenou bolo, že po II. svetovej vojne sa aj ženy začali zapájať do pracovného procesu. Tento trend môžeme označiť ako celosvetový, aj keď v jednotlivých krajinách prebiehal v rôznej miere a intenzite, a na základe rozdielnych motivácií a tlakov. Nárast podielu pracujúcich žien bol vyvolaný potrebou ekonomiky oslabenou po vojne, a tiež snahou o zrovnoprávnenie rodov. U nás a aj v ostatných krajinách socialistického bloku bol nástup žien do pracovného procesu ešte masovejší. Otec tak stratil aj výhradné postavenie živiteľa rodiny. Jeho postavenie bolo oslabené, ale na druhej strane sa v rodine
vytvoril priestor, čo sa týka starostlivosti o deti. Rola muža a rola ženy sa začali v rodine prelínať. Tak ako sa sféra práce začala postupne otvárať ženám, tak sa postupne, aj keď o niečo pomalšie a nenápadnejšie začala otvárať sféra rodiny mužom. (Chorvát, 1999) K možnosti realizovať sa v rodine, sa pripojilo očakávanie, že muži budú hrať v starostlivosti o dieťa väčšiu rolu. Otcovstvo nadobudlo nový význam. Inštitucionálne otcovstvo, v ktorom otec predstavoval autoritu, nahradilo vzťahové otcovstvo, ktoré je založené na tesnom citovom vzťahu medzi otcom a dieťaťom. (Radimská, 2002) V literatúre sa píše o tejto problematike ako
o fenoméne nových otcov alebo aktívnych otcov. Noví otcovia sa chcú starať a starajú sa o svoje dieťa od ranného veku, niektorí sú už pri ich zrodení, vo vzťahu s dieťaťom dominuje citová blízkosť. Vznik fenoménu nového otcovstva je tiež ovplyvnený aj ďalšími faktormi. Rozvoj genetických techník vyzdvihol do popredia biologické otcovstvo. Potvrdenie biologického otcovstva na základe genetických testov je definitívne. Významnú rolu zohrali aj legislatívne zmeny v povojnovej ére, ktoré zaručili zrovnoprávnenie detí narodených mimo manželstva s deťmi narodenými v legitímnom zväzku v otázke dedenia. Táto zmena môže byť interpretovaná
ako krok k priamejšiemu prepojeniu otca s dieťaťom. (Björnberg, 1998). Aktívne zapájanie otcov do starostlivosti o deti je podporované aj opatreniami rodinnej politiky. Miesto platenej materskej dovolenky bola zavedená platená rodičovská dovolenka, ktorá umožňuje aj otcom zostať doma so svojim dieťaťom v prvých rokoch jeho života. Od 1.11.2002 môžu rodičia na Slovensku využívať aj paralelnú rodičovskú dovolenku v dĺžke jedného mesiaca, keď môžu obaja, otec aj matka, zostať so svojím dieťaťom doma. Taktiež majú rodičia dieťaťa na výber, kto z nich ostane v čase jeho choroby s ním doma. Otec, alebo matka dostanú určitú náhradu mzdy za ošetrovanie svojho potomka. Takéto opatrenia rodinnej politiky označuje švédska sociologička Ulla Björnberg ako právo dieťaťa na otca, alebo opačne právo otca precvičiť si svoje otcovstvo. Najvýraznejšie sa ozývajú hlasy otcov v prípadoch rozchodu partnerov alebo manželov, ktorý má skoro vždy za následok obmedzenie kontaktu s dieťaťom a niekedy aj trvalé odlúčenie. Dieťa takmer vždy ostáva u svojej matky. Je len veľmi malé percento detí, ktoré ostanú v starostlivosti otca. Podľa štatistických údajov z rokov 1999 až 2001 môžeme vidieť, že sa situácia nijako nemení. Deväť z desiatich detí na Slovensku je zverených po rozvode do výchovy matke.

Ešte stále prevláda názor, že matka dokáže naplniť potreby dieťaťa lepšie ako otec. K prípadom, kedy sa rozhoduje o porozvodovej starostlivosti sa nepristupuje jednotlivo, zvážiac všetky okolnosti. Súdy a sociálni pracovníci rozhodujú stereotypne, pričom znevýhodňujú mužov. Na druhej strane, často sa stáva, že pod vplyvom stereotypov o rodičovstve muži sami rezignujú po rozchode s partnerom na svoju rolu otca.

Ďalším priestorom, ktorý ponúka mužom možnosť viac sa zapojiť do fungovania rodiny je starostlivosť o domácnosť. Ženy síce začali pracovať mimo domova a prebrali na seba úlohu spoluživiteľky rodiny, ale ostala im skoro celá starostlivosť o výchovu detí a o chod domácnosti. Aj zahraničné štúdie hovoria (Björnberg 1998, Giovannini 1998), že muži cítia potrebu zapojiť sa do starostlivosti o dieťa, ale pod touto starostlivosťou si predstavujú hranie s deťmi, chodenie na prechádzky, ich výchovu, ale už menej varenie, upratovanie, pranie, návštevy u lekára a organizovanie ostatných vecí, ktoré súvisia so starostlivosťou o dieťa. Matky v snahe zvládnuť prácu aj starostlivosť o domácnosť sú často preťažované. Čas po práci nevypĺňajú relaxáciou, oddychom a voľnočasovými aktivitami s deťmi, ale často ich doma čaká tzv. “druhá zmena”. Vo výskume Family and Gender 2002, ktorý uskutočnil Sociologický ústav SAV v Bratislave v spolupráci s Ústavom pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade Slovenskej republiky pod záštitou organizácie International Social Survey Programme (ISSP) boli niektoré otázky venované aj tejto problematike. Zaujímalo nás, aké sú postoje mužov a žien na Slovensku. Je preferované tradičné rozdelenie rolí, kedy sa žena stará o rodinu a domácnosť a muž zarába peniaze, alebo sa už výraznejšie prejavili zmeny v rodových rolách aj v postojoch smerom k dvojpríjmovej rodine, ale súčasne s rovnomerným rozdelením domácich prác? S tvrdením, že do príjmu domácnosti by mali prispievať obaja – muž aj žena
úplne súhlasilo až 64,52% respondentov a skôr súhlasilo ako nesúhlasilo 18,0% respondentov. Na druhej strane 22,72% respondentov úplne súhlasí a 26,53% skôr súhlasí ako nesúhlasí s výrokom, že poslaním muža je zarábať peniaze a poslaním ženy je starať sa o domov a rodinu. Ešte stále v určitej miere pretrváva tradičné rozdelenie rolí muža a ženy v zmysle muž – živiteľ, žena – ochrankyňa domáceho krbu. Avšak potreba dvoch príjmov do domácnosti je vnímaná pomerne intenzívne. Môžeme si položiť otázku,
do akej miery vysoké percento súhlasu s dvojpríjmovou domácnosťou súvisí so zložitou ekonomickou situáciou na Slovensku a do akej miery je to dôsledok snahy žien o ekonomickú samostatnosť. Isté však je, že vo väčšine domácností na Slovensku sú dva príjmy nevyhnutnosťou k udržaniu určitého štandardu životnej úrovne. Výsledky teda potvrdzujú, že na jednej strane
sa od žien očakáva, že budú prispievať do spoločného príjmu domácnosti, ale na druhej strane starostlivosť o domácnosť a rodinu je ešte v dostatočne veľkej miere považovaná za doménu žien. Aby sa eliminovalo dvojité zaťaženie žien, je potrebné egalitárne rozdelenie domácich prác. Výsledky výskumu nám však hovoria, že na Slovensku to zatiaľ tak nie je a rozdelenie domácich prác nie je rovnomerné.

Kto vykonáva vo Vašej domácnosti pranie?

N=705

Kto upratuje?

N=705

Kto pripravuje vo Vašej domácnosti jedlo?

N=704

Kto vykonáva vo Vašej domácnosti malé opravy?

N=705

Také činnosti ako pranie, príprava jedál, upratovanie častejšie vykonávajú ženy. Malé opravy v domácnosti vykonávajú častejšie muži. Môžeme teda povedať, že rodové stereotypy ešte stále ovplyvňujú aj rozdelenie domácich prác v rodine.

Kto sa stará o chorých členov rodiny?

N=705

Kto nakupuje potraviny do domácnosti?

N=705

Avšak na druhej strane, pri niektorých činnostiach ako je nákup potravín si môžeme všimnúť vyššie percento tých mužov (47,1%) a žien (39,6%), ktorí uvádzajú, že potraviny nakupujú spolu s partnerom alebo narovnako. Taktiež až 45% mužov prehlasuje, že sa stará o chorého člena rodiny narovnako so svojím partnerom alebo spolu s ním. Môže to naznačovať tendenciu prorodinne orientovaných mužov viac sa zapájať do organizovania vecí nevyhnutných pre fungovanie domácnosti a starostlivosť o dieťa. Zaujímalo nás, ako respondenti vnímajú rozdelenie domácich prác v domácnosti. 25,9% žien uviedlo, že sa podieľajú na domácich prácach oveľa viac ako im prislúcha a 29,1% uviedlo, že sa na domácich prácach podieľa o niečo viac ako im prislúcha. Ženy teda aj subjektívne pociťujú, že v domácnosti vykonávajú väčší podiel prác ako muži. Na druhej strane zhruba tretina (31,1%) mužov si uvedomuje, že vykonáva o niečo menej alebo oveľa menej domácich prác ako mu prislúcha. S tvrdením, že muži by sa mali podieľať
na domácich prácach vo väčšej miere, než sa podieľajú v súčasnosti úplne súhlasilo 37,5% žien a len 11,6% mužov a skôr súhlasilo 34,8% žien a 21,9% mužov. Oblasť domácich prác je zrejme tou oblasťou, ktorej sa zmeny v rodovom správaní doteraz veľmi nedotkli. Ale uvedomenie si tohto nerovnomerného rozdelenia zo strany žien a čiastočne aj mužov a zároveň nespokojnosť zo strany žien s týmto stavom ponúka priestor na zmenu.

Dôležitou súčasťou starostlivosti o dieťa je výchova detí. Vo výskume nás zaujímalo akou mierou sa podieľajú matky a otcovia na výchove svojich detí. Opýtali sme sa respondentov, kto rozhodoval alebo rozhoduje o výchove ich detí.

Kto obyčajne rozhoduje/ rozhodoval o tom, ako vychovávať Vaše deti?

N=705

Najväčšie percento mužov (41,5%) aj žien (35,7%) uvádza, že o výchove svojich detí rozhodovali alebo rozhodujú spoločne s manželom alebo partnerom, a 26,4% mužov a 23,5% žien uvádza, že sa pri výchove svojho dieťaťa striedajú s manželom alebo partnerom. Zdá sa, že vo väčšine prípadov je výchova detí v súčasnej rodine spoločným záujmom oboch rodičov a obaja sa na nej snažia podieľať. Môžeme však vidieť aj pomerne vysoké percento tých žien (29,1%), ktoré samé rozhodujú alebo rozhodovali o výchove svojich detí. Určitú zásluhu má na tom samozrejme aj fakt, že po rozvode partnerov starostlivosť o dieťa častejšie pripadne matke ako otcovi.

Jedným z cieľov konferencie bolo odhaliť rozdiely medzi urbánnou a rurálnou rodinou. Zaujímavým zistením je, že v jednotlivých otázkach, ktoré sa týkali postojov k rozdeleniu rolí medzi mužmi a ženami v rodine, neboli štatisticky významné rozdiely medzi populáciou žijúcou na dedine, v stredne veľkom meste a vo veľkomeste. S výrokmi “Muži by sa mali podieľať na domácich prácach vo väčšej miere, než sa podieľajú v súčasnosti.” a “Muži by sa mali podieľať na starostlivosti o dieťa vo väčšej miere než
sa podieľajú v súčasnosti.” silnejšie nesúhlasili ženy na vidieku ako ženy vo veľkomeste, ale rozdiely tiež neboli štatisticky významné. Typ sídla podľa výsledkov výskumu výraznejšie neovplyvňuje postoje k rozdeleniu rodových rolí v slovenskej rodine.

Aká teda je slovenská rodina? Dotkli sa jej zmeny v rodovom správaní v spoločnosti? Tradičné rozdelenie genderových rolí už dávno neplatí. Aj ženy prispievajú do spoločného príjmu domácnosti svojou čiastkou. Taktiež muži sa viac zapájajú do starostlivosti o deti v spolupráci s matkou, aj keď vo väčšej miere ide o výchovu detí, hranie sa s nimi, učenie. Starostlivosť o domácnosť, ktorá veľmi úzko súvisí so starostlivosťou o dieťa ostáva aj naďalej oblasťou, za ktorú zodpovedá vo väčšej miere žena. Avšak aj v tejto sfére už vidieť určitý posun. Častejšími sa stávajú napríklad spoločné nákupy, na čom má určitú zásluhu aj otváranie množstva supermarketov a obchodných centier. Nerovnomerné rozdelenie domácich prác si však uvedomujú ženy aj muži, čo môže, ale
nemusí mať vplyv na ďalšie zmeny v tejto oblasti. Zdá sa, že sme zatiaľ ostali niekde na polceste a aj napriek niektorým zmenám v rodovom správaní v rodine, ešte stále v istej miere pretrváva stereotypné rozdelenie rolí.

Literatúra

• Björnberg, U., 1998: Family Orientation among Man. In: Drew.E (Ed.), Women, Work and the Family in Europe, Routledge, London, New York
• De Singley, F., 1999: Sociologie současné rodiny. Portál, Praha
• Giovannini, D., 1998: Are Fathers Changing? In: Drew.E (Ed.), Women, Work and the Family in Europe, Routledge, London, New York
• Chorvát, I., 1999: Muž – otec v súčasnej rodine. UMB, Banská Bystrica
• Mahon, E., 1998: Changing Gender Roles, State, Work and Family Lives. In: Drew.E (Ed.), Women, Work and the Family in Europe, Routledge, London, New York
• Výsledky medzinárodného výskumu Rodina 2002.Verejná mienka. Štatistický úrad Slovenskej republiky
• Radimská, R., 2002: Mateřství, otcovství a moc.Gender-rovné příležitosti-výzkum, 4/2002, www.genderonline.cz

Pozn.: Príspevok (alebo jeho rozšírená či iná verzia) bude uverejnený
v zborníku Premeny rodiny v urbannom prostredí, editor Ivan Chorvát,
vydavateľ Fakulta humanitných vied UMB Banská Bystrica, rok vydania 2003.